padlí anjeli 2

2. června 2009 v 16:49 |  anjeli
Z Písma je zrejmé, ako úzko súvisí svet viditeľný s neviditeľným, služba Božích anjelov a činnosť zlých duchovných bytostí a ako to zasahuje do dejín sveta. Ľudia stále viac pochybujú o existencii zlých duchovných bytostí a mnohí pokladajú Božích anjelov "posielaných slúžiť tým, čo majú zdediť spasenie" (Žid 1,14) za duchov mŕtvych ľudí. Písmo však jasne učí, že existujú dobrí a zlí anjeli. O tom, že anjeli nie sú tela zbavení duchovia mŕtvych ľudí, podáva Písmo nezvratné dôkazy.

Podľa Božieho slova anjeli existovali už pred stvorením človeka, pretože skôr než boli položené základy zeme, "ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania" (Jób 38,7). Boh po páde človeka do hriechu poslal anjelov, aby strážili strom života. To sa stalo, skôr než prvý človek zomrel. Anjeli svojou podstatou prevyšujú ľudí, preto žalmista napísal, že človek bol stvorený "o niečo menším než nebeské bytosti" (Ž 8,6). Písmo sa zmieňuje o počte, moci a sláve nebeských bytostí, ako aj o ich vzťahu k Božej vláde a k dielu vykúpenia. "Hospodin si na nebi upevnil trón, nad všetkým vládne jeho kráľovská moc." Prorok povedal: "Potom som videl a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu."

V prítomnosti Kráľa kráľov stoja "jeho anjeli, silní hrdinovia" (511) (Ž 103,19-20; Zj 5,11), ktorí plnia jeho príkazy a poslúchajú hlas jeho slova. Desaťtisíckrát desaťtisíc a tisíce tisícov bol počet nebeských bytostí, ktoré videl prorok Daniel. Apoštol Pavol o nich hovorí ako o "nespočitateľnom zástupe", "miriádach zástupov", "desaťtisícoch anjelov" (Dan 7,10; Žid 12,22). Rýchlosť letu a oslnivú slávu týchto Božích poslov prirovnal iný prorok k "bleskom" (Ez 1,14). Anjel, ktorý sa zjavil pri hrobe Spasiteľa vyzeral ako "blesk a jeho rúcho bolo biele ako sneh. Strážcovia sa triasli od strachu pred ním. Ostali ako mŕtvi" (Mat 28,3.4).

Keď sa pyšný asýrsky kráľ Sancherib výsmešne rúhal Bohu a Izraelcom sa vyhrážal zničením, "v tú noc vyšiel Hospodinov anjel a pobil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc." V Sancheribovom vojsku "zničil všetkých udatných bojovníkov, vodcov i hodnostárov". "Kráľ sa vrátil do svojej vlasti so zahanbenou tvárou" (2 Kráľ 19,35; 2 Par 32,21). Boh posiela svojim deťom anjelov ako poslov milosti. Poslal ich k Abrahámovi s prísľubom požehnania, k bránam Sodomy, aby (369) spravodlivému Lótovi pomohli vyjsť z mesta, ktoré bolo odsúdené na záhubu ohňom, anjela poslal k Eliášovi, ktorý zomieral únavou a hladom na púšti, k Elízeovi s ohnivými vozmi a koňmi do malého mesta, v ktorom ho uväznili jeho nepriatelia, k Danielovi, keď na dvore pohanského kráľa prosil o Božiu múdrosť alebo keď bol hodený medzi levov.

Pán poslal anjela aj k Petrovi odsúdenému na smrť v Herodesovom väzení, k väzňom do Filip, k Pavlovi a jeho spoločníkom v búrlivej noci na mori, ku Kornéliovi, aby mu pomohol pochopiť evanjelium, k Petrovi, aby ho poslal s odkazom o záchrane k pohanskému cudzincovi. Boží anjeli v každej dobe slúžili Božiemu ľudu. Pán pridelil každému Kristovmu nasledovníkovi strážneho anjela. Títo nebeskí strážcovia ochraňujú spravodlivých pred mocou nepriateľa. (512) To vedel aj satan, keď namietal: "Či Jób je zadarmo bohabojný? Neohradil si ho zo všetkých strán i s jeho domom i so všetkým, čo má?" (Jób 1,9.10).

Žalmista opisuje spôsob, akým Boh chráni svoj ľud: "Hospodinov anjel táborí vôkol bohabojných a vyslobodí ich" (Ž 34,8). Keď Spasiteľ hovoril o ľuďoch, ktorí v neho veria, povedal: "Varujte sa, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebesiach stále hľadia na tvár môjho Otca" (Mat 18,10). Anjeli poverení slúžiť Božím deťom majú stále prístup k Bohu. Pán ubezpečuje svojich verných o tom, že nebeskí anjeli ich stále chránia, keď sú vystavení nátlaku a neochabujúcej zlobe kniežaťa temnôt a bojujú proti všetkým silám zla. Neuisťuje nás bezdôvodne.

Svoje deti sprevádza prísľubom milosti a ochrany preto, lebo proti nim stoja mocnosti zla, zástupy odhodlaných a neúnavných satanových pomocníkov, ktorých zlobu a moc určite pocíti každý človek. Dnešné padlé duchovné bytosti stvoril na začiatku Boh ako bezhriešne tvory, povahou, mocou a slávou na rovnakej úrovni, ako sú aj teraz Boží anjeli. Keďže zhrešili, odpadli od Boha, spoločne ho znevážili a zničili človeka. Zapojili sa do satanovej vzbury proti Bohu, spolu s ním boli z neba vyhnaní a ďalej s ním bojovali proti Božej zvrchovanosti. Písmo hovorí o ich spojenectve, vláde, zoskupeniach, schopnostiach, úskočnosti a zákernom marení pokoja a šťastia človeka.

Stará zmluva sa príležitostne zmieňuje o existencii padlých anjelov a ich pôsobení. Zlí duchovia však najvýraznejšie prejavili svoju moc vtedy, keď na zemi žil Boží Syn. (513) On prišiel uskutočniť nebeský plán spásy človeka. Satan bol však odhodlaný presadiť svoje zdanlivé právo ovládnuť svet. Vo všetkých častiach sveta (370) okrem Palestíny sa mu podarilo zaviesť modloslužbu. Do tejto jedinej krajiny, ktorá sa celkom nepodrobila vláde nepriateľa, prišiel Ježiš Kristus s nebeským svetlom pre ľudstvo.

Dve strany, ktoré medzi sebou súperili, sa tu stretli v boji o nadvládu. Kristus otvoril svoju náruč lásky a pozval k sebe všetkých, ktorí hľadali odpustenie a pokoj. Keď padlé duchovné bytosti videli, že nemajú neobmedzenú moc, pochopili, že ich vláda sa čoskoro skončí. Satan zúril ako spútaný lev a prejavil svoju moc nad životmi ľudí. Nová zmluva svedčí jednoznačne o tom, že niektorých ľudí démoni celkom ovládli. Títo ľudia netrpeli chorobami len z prirodzených príčin. Pán Ježiš veľmi dobre rozumel prípadom, s ktorými sa stretával, rozpoznal v nich bezprostrednú prítomnosť zlých duchovných bytostí. Mimoriadnym svedectvom o ich počte, moci a zlomyseľnosti, no aj o milosti a moci Ježiša Krista, je biblický záznam príbehu o uzdravení posadnutého muža z gerazského kraja.

Postihnutý nešťastník stratil všetky zábrany, zvíjal sa a zúril s penou na perách, kričal, zraňoval sa a ohrozoval všetkých, čo sa k nemu priblížili. Jeho krvácajúce, zmrzačené telo a pomätený rozum poskytovali kniežaťu temnoty priam príjemný pohľad. Jeden z démonov, ktorý toho úbožiaka ovládal, tvrdil: "Moje meno je Légia, lebo je nás mnoho" (Mar 5,9). V rímskom vojsku tvorilo légiu tritisíc až päťtisíc mužov. Aj satanove zástupy sú rozdelené do skupín a zástup, ku ktorému títo démoni patrili, nebol menší než légia. Zlí duchovia na Kristov príkaz opustili svoju obeť. Uzdravený sa posadil k nohám Spasiteľa, správal sa mierne, rozumne a pokojne. (514)

Démoni potom vošli do stáda ošípaných, ktoré sa utopili v jazere. Obyvatelia Gerazy dospeli k záveru, že strata ošípaných bola pre nich väčšia než požehnanie, ktoré im Ježiš priniesol, a preto nebeského lekára požiadali, aby od nich odišiel. Takýto výsledok si satan želal. Keď vinu za stratu ošípaných zvalil na Ježiša, podnietil v ľuďoch sebecké obavy a zabránil im, aby vypočuli a pochopili, čo im Ježiš hovorí. Satan stále obviňuje kresťanov, že sú príčinou nezdaru, nešťastia a utrpenia. Robí to preto, aby vina nepadla na skutočného pôvodcu - satana a jeho pomocníkov.

Kristov zámer však nebol zmarený. Pán dovolil, aby zlí duchovia zničili stádo ošípaných a potom pokarhal Židov, ktorí tieto nečisté zvieratá pestovali kvôli zisku. Keby Kristus nebol zlých duchov usmernil, utopili by v jazere nielen ošípané, ale aj ich pastierov a majiteľov. Tí totiž mohli za záchranu života ďakovať moci Ježiša Krista, ktorý sa ich milostivo zastal.

V tejto príhode mali (371) učeníci príležitosť uvidieť, ako kruto vie satan ovládať ľudí i zvieratá. Nasledovníci Spasiteľa mali poznať nepriateľa, s ktorým sa budú musieť potýkať, aby ich neoklamal a nezaskočil. Kristus chcel aj obyvateľom gerazskej krajiny ukázať, že má moc odzbrojiť satana, zrušiť jeho otroctvo a vyslobodiť zajatcov. Spasiteľ z ich kraja síce odišiel, no zostal tam človek, ktorého Pán tak obdivuhodne vyslobodil a tento svedok rozprával o milosrdenstve svojho Dobrodinca. V Písme svätom nachádzame aj ďalšie podobné príklady.

Dcéru sýrofenickej ženy veľmi trápil nečistý duch a Ježiš ho svojím slovom z nej vyhnal (Mar 7,26-30). "Démonom posadnutý, ktorý bol slepý a nemý" (Mat 12,22), mládenec, ktorého zlý duch "veľa ráz hodil... do ohňa i do vody, aby ho zmárnil" (Mar 9,17-27); človek, ktorý bol "posadnutý duchom nečistého démona" (Luk 4,33-36) a rušil sobotné ticho synagógy v Kafarnaume - tých všetkých súcitný Spasiteľ vyslobodil a uzdravil. (515) Kristus takmer v každom prípade oslovil zlého ducha ako rozumnú bytosť a rozkázal mu, aby svoju obeť opustil a prestal ju trápiť. Keď zástupy v Kafarnaume uvideli, akú veľkú moc má Kristus "všetkých popadla hrôza a vraveli medzi sebou: Čo je to za slovo, že takou mocou a silou rozkazuje nečistým duchom a tí vychádzajú?" (Luk 4,36).

O ľuďoch posadnutých diablom sa zvyčajne hovorí, že veľmi trpeli, ale toto pravidlo má aj výnimky. Niektorí satanov vplyv vítali, pretože im dodával nadprirodzenú moc. Títo ľudia však s démonmi nebojovali. K nim patrili aj tí s vešteckým duchom, ako Šimon zo Samárie, kúzelník Elymas a otrokyňa, ktorá nasledovala Pavla a Sílasa vo Filipis. Najväčšie nebezpečenstvo podľahnúť vplyvu zlých duchov hrozí tomu, kto napriek priamemu a jasnému svedectvu Písma popiera existenciu i pôsobenie satana a jeho pomocníkov. Dokiaľ o ich zámeroch nič nevieme, majú nepredstaviteľnú výhodu.

Mnohí poslúchnu ich našepkávanie, pričom si myslia, že sa riadia vlastným rozumom. Keďže sa blížime k záveru dejín tohto sveta, keď satan vynaloží všetko svoje zvodné a pustošivé úsilie, všade šíri názor, že vlastne neexistuje. Touto taktikou však zakrýva seba i svoje skutky. Odveký zvodca sa najviac obáva toho, že spoznáme jeho zámery. V snahe lepšie zamaskovať svoju pravú povahu a plány sa správa tak, že jeho meno vyvoláva úsmev a pohŕdanie. Vyhovuje mu, keď ho ľudia zobrazujú ako smiešnu či odpornú bytosť, ako netvora - spola zviera a spola človeka. Páči sa mu, keď počuje, ako žartovne sa o ňom vyjadrujú tí, čo sa pokladajú za rozumných a vzdelaných. (372) (516)

Nad takouto podobou si ľudia kladú otázku: "Existuje vôbec taká bytosť?" Dôkazom úspešnosti jeho podvodov je aj to, že náboženský svet všeobecne prijíma názory, ktoré sú v rozpore aj s tými najjasnejšími výrokmi Písma. Keďže satan môže ľahko ovládnuť myseľ tých, čo si jeho vplyv neuvedomujú, Božie slovo nám podáva mnoho príkladov jeho zlomyseľného pôsobenia a odhaľuje nám jeho tajné sily, aby sme si dávali pozor na jeho útoky. Moc a zloba satana a jeho stúpencov by nás mohli naozaj znepokojovať, keby nám zvrchovaná moc Vykupiteľa neponúkala útočisko a vyslobodenie.

Svoje domy starostlivo zamkýname, aby sme si ochránili majetok a život pred zlými ľuďmi. Málokedy však myslíme na zlých anjelov, ktorí sa nás stále snažia znepokojovať a proti ktorým sa vlastnými silami nevieme ubrániť. Kým im to Pán dovolí, môžu škodlivo ovplyvňovať myseľ, ohrozovať telo, zničiť majetok, ba pripraviť aj o život. Radujú sa len z utrpenia a skazy. Tí, čo odmietajú Božie požiadavky a zvodom satana podliehajú dotiaľ, kým ich Boh pod mocou tohto zvodcu nakoniec nenechá, dostávajú sa do strašného položenia. Tí, čo nasledujú Ježiša Krista,
sú pod Božou ochranou v bezpečí. Pán posiela svojich mocných anjelov, ktorí týchto ľudí chránia. Zákerný nepriateľ nemôže prelomiť Boží ochranný múr okolo veriaceho ľudu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama